Kukove postrehy

Juraj Hipš, učiteľ filozofie a estetiky, ktorý má od „estetična“ na míle ďaleko, je živým dôkazom toho, že dnes môže byť ktokoľvek čímkoľvek.

Ako mladý revolucionár a aktivista sa odsťahoval na lazy, kde sa z neho stal dokonca „sociálny inovátor“. Áno, je to možné aj keď žijete na lazoch, mimo society.

Keďže aj na lazoch je potrebné nájsť spôsob ako živiť sa, vznikla živica. Organizácia, ktorá má pod palcom vzdelávacie centrum či formáty ako Sokratov či Komenského inštitút. (Fun fact: Vzdelávacie centrum má vo svojej ponuke napríklad aj kurz Medicína ženstva pod vedením lektorky vyštudovanej v odbore herectvo. Wau, respektíve auč!)

Napriek tomu, že spomínané inštitúty zdôrazňujú význam nenásilnej komunikácie, samotný zakladateľ a tvár týchto zariadení si takýto spôsob komunikácie, žiaľ, neosvojil. Jeho komunikácia je ako živica – lepkavá a vtieravá. Čo je zároveň pochopiteľné vzhľadom na nenaplnené ambície spred parlamentných volieb, fňuk.

Odborník na: ženy, rodiny, rozvody a pocity detí z rozvedených rodín (určite o nich veľa počul), ochranu prírody a medvede v Tatrách, vzdelávanie všetkých a všetkého na celom území Slovenska, zdravotníctvo, dokonca aj súdnictvo. Zoznámte sa, polyhistor Juraj Hipš. Dobre, že sa nestal ministrom školstva. Mal by mať ambíciu byť minimálne premiérom. S Igorom má mnoho spoločného, dokonca aj výber kusového textilu, takže predpoklady sú…

Z čias členstva v Anarchistickej asociácii zrejme pretrval vnútorný pocit výnimočnosti, na ktorý si ale treba dať pozor, aby Ďurovi nezačalo do nosa pršať a nevyfauloval sa z ligy výnimočných na dôchodok ku kamošovi a bývalému straníckemu predsedovi.

To prečo sa tomuto strapánikovi dostáva toľko mediálneho priestoru sa môžeme len domnievať, každopádne Denník N by mohol byť aspoň taký nezávislý, ako garderóba uja z lazov a poskytnúť priestor na reakciu aj tým, ktorých tento „politik“ vo svojich blogoch, príspevkoch či rozhovoroch spomína. Alebo odovzdať svoje N na národnom výbore!